ANTI-MÜLLEROV HORMÓN – Ovariálna rezerva a AMH

Každá žena sa narodí s určitým počtom vajíčok, ktorý v priebehu života klesá. Pokles plodnosti je spôsobený „starnutím“ vaječníkov. OVARIÁLNA REZERVA začína u žien po 25. roku života klesať a po 30. roku  sa už výrazne znižuje.

Po pôrode sa vo vaječníkoch dievčatka nachádza okolo 1 milióna vajíčok, z ktorého do obdobia puberty ostane asi 300 000. Počas reprodukčného veku sa pri ovulácii uvoľní približne 300 vajíčok. Ostatné vajíčka zaniknú. Proces úbytku vajíčok je u každej ženy určený a neovplyvňuje ho užívanie antikoncepcie, liečba neplodnosti ani počet pôrodov. Avšak je dokázané, že zánik vajíčok ako aj nástup menopauzy urýchľuje fajčenie.

U dievčat sa začína ANTI-MÜLLEROV HORMÓN (AMH) produkovať až v puberte  a je produkovaný granulózovými bunkami folikulov vo vaječníkoch.

Dôležitou funkciou AMH u žien je regulácia dozrievania folikulov. Takto je zabezpečené to, že folikuly nedozrievajú naraz vo veľkom množstve a zásoby vajíčok sa nevyčerpajú predčasne.

AMH  je ukazovateľom ovariálnej funkcie a je vhodný na posúdenie stavu pri polycystických ováriách aj pri predčasnom zlyhávaní ovariálnej funkcie. Po menopauze  nie je  AMH v krvi   detekovateľný.

Vyšetrenie hladiny hormónu AMH nezávisí odo dňa menštruačného cyklu ani od užívania hormonálnych liekov. Test sa vykonáva z krvi, kde sa zisťuje a vyhodnocuje hladina AMH, a tým sa  sleduje „folikulárna“ rezerva.

Na odber krvi nie je potrebné prísť nalačno.

 Využitie AMH v diagnostike:

•  monitorovanie polycystických ovárií (PCO)

• sledovanie „folikulárnej“ rezervy, predovšetkým pred IVF – je dokázané, že ženy s vyššou koncentráciou AMH majú vyššiu šancu po stimulácii otehotnieť.

Hladina AMH nehovorí o kvalite vajíčok.